Švajčiarske referendum proti prisťahovalectvu z EÚ

Autor: Martin Sústrik | 4.10.2020 o 14:59 | (upravené 5.10.2020 o 13:51) Karma článku: 6,47 | Prečítané:  2330x

Minulú nedeľu sa vo Švajčiarsku konalo referendum o obmedzení prisťahovalectva. O čo v ňom presne išlo?

"Bude tesno. Bývanie pre mladých bude nedostupné! Tlak na mzdy a odvody vzrastie! Nezamestnanosť na 50%! Zápchy na cestách, hromadná doprava preplnená. Príroda zabetónovaná! Násilie a kriminalita. Týka sa to všetkých. Bude tesno a stále tesnejšie. Zastavme voľný pohyb osôb z EÚ a neobmedzené prisťahovalectvo!"

27. septembra 2020 sa po dlhšej prestávke spôsobnej koronavírom konalo ďalšie kolo pravidelných Švajčiarskych referend.

Jediné z nich, ktoré pôsobilo dosť katastroficky na to, aby sa dostalo aj do medzinárodnej tlače, bolo referendum o obmedzení prisťahovalectva (tzv. Begrenzungsinitiative). O čo tu vlastne išlo?

Začnime trochou historického kontextu:

Prisťahovalectvo vo Švajčiarsku nie je fantómový problém ako na Slovensku. Štvrtina obyvateľstva krajiny nemá Švajčiarske občianstvo. V mestských kantónoch ako je trebárs Ženeva, alebo Bazilej je podiel cudzincov dokonca ešte oveľa vyšší.

Medzi rokmi 1968 a 2000 prebehlo celkom sedem neúspešných referend za obmedzenie počtu cudzincov (podpora kolísala od 29,5% až po 46,3%) a tri ľudové iniciatívy, ktoré neuspeli, pretože sa nevyzbieralo dosť podpisov.

Nakoniec, vo februári 2014 uspelo referendum "Proti masovej imigrácii", ktoré žiadalo kvóty pre cudzincov, nastavené tak, aby "ladili s ekonomickými záujmami Švajčiarska a uprednostňovali Švajčiarskych občanov" (50,33% hlasov za).

Vláda oznámila, že nebude váhať a výsledky referenda prevedie do formy zákona už pred koncom roka.

Týždeň po referende telefonuje Švajčiarska ministerka spravodlivosti Chorvátskej ministerke zahraničných vecí a oznamuje jej, že Švajčiarsko nebude môcť podpísať pripravovanú zmluvu, ktorá poskytuje Chorvátsku (vtedy čerstvý členský štát EÚ) voľný prístup na Švajčiarsky pracovný trh.

Európska Komisia reaguje prehlásením, že z európskeho balíčka slobôd si nemožno vyberať a že obmedzenie slobody pohybu ohrozí Švajčiarsky prístup na spoločný európsky trh.
Brusel promptne zastavuje rozhovory o programoch v oblasti školstva (Erasmus+, rozpočet na ďalších  šesť rokov 14.7 mld. eur) a vedy (Horizon 2020, rozpočet na rovnaké obdobie 80 mld. eur), ale tiež rozhovory o integrovaní Švajčiarskeho trhu s elektrickou energiou do európskeho trhu.

Univerzity hlásia predpokladané straty na výskumných grantoch vo výške stoviek miliónov eur. Vláda samotná odhaduje, že vylúčenie z programu Horizon 2020 ohrozí 8000 pracovných miest. Očakávajú sa vyššie ceny za elektrinu. Študentská únia protestuje, pretože študenti zrazu nevedia, či budú môcť nastúpiť na plánované výmenné pobyty. Credit Suisse znižuje svoj odhad hospodárskeho rastu (z 1.9% na 1.6%) a predpokladá, že bude vytvorených asi o 80 tisíc pracovných miest menej.

Vláda sa dostáva do prekérnej situácie, ktorú nakoniec po troch rokoch, len niekoľko mesiacov pred vypršaním limitu na realizáciu výsledkov referenda, rieši tým, že sa vzdáva myšlienky imigračných kvót a zavádza zopár byrokratických prekážok pri zamestnávaní občanov EÚ. Krajina sa tak dostáva do zvláštnej situácie, kde zákony sú, prísne vzaté, v rozpore s ústavou (výsledok referenda sa zapisuje do ústavy). Avšak Švajčiarsko nemá ústavný súd a ústavu môže vykladať len ľud prostredníctvom referenda.

Referendum z predošlej nedele je pokračovaním tohto sporu. Opäť ide o pokus obmedziť prisťahovalectvo, ale tentokrát takým spôsobom, aby vláda nedostala žiaden manévrovací priestor. Obsahuje aj tzv. gilotínovú klauzulu, ktorá existujúcu zmluvu o voľnom pohybe s EÚ automaticky ruší, ak sa nepodarí vyjednať ústupky.

Doslovný text ľudovej iniciatívy:

Federálna ústava sa zmení takto:

Článok 121b Prisťahovalectvo bez voľného pohybu osôb
  1. Švajčiarsko reguluje prisťahovalectvo cudzincov vo vlastnej réžii.
  2. Nie je možné uzatvárať žiadne nové medzinárodné zmluvy a záväzky, ktoré by cudzincom zaručovali voľný pohyb.
  3. Existujúce medzinárodné zmluvy a iné medzinárodnoprávne záväzky nemôžu byť upravené alebo rozšírené v rozpore s bodmi 1. a 2.

Článok 197 č. 1212
  12. Prechodné ustanovenia k článku 121b (prisťahovalectvo bez voľného pohybu osôb)
    1. Pri rokovaniach sa musí zabezpečiť, aby sa platnosť dohody z 21. júna 1993 medzi Švajčiarskou Konfederáciou na jednej strane a Európskym Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej o voľnom pohybe osôb ukončila do dvanástich mesiacov od prijatia článku 121b Švajčiarskym ľudom a kantónmi.
    2. Ak sa to nepodarí, spolková rada vypovie dohodu z bodu 1. do 30 dní.

Tu treba povedať, že návrh nie je až taký hlúpy, akým by bol v kontexte inej krajiny. Keďže výsledok referenda sa stáva súčasťou ústavy a ústava sa dá zmeniť len ďalším referendom, vláda by dostala v rokovaniach s Európskou Úniou takmer nulový manévrovací priestor. To by znemožnilo situáciu, akú vidíme pri Brexitových rokovaniach, keď obidve strany bluffujú a čakajú, kedy súper cúvne. Vyjednávači Európskej Únie by boli postavení pred skutočnú, neprekročiteľnú červenú čiaru. Či by to stačilo na obmedzenie voľného pohybu osôb pri súčasnom zachovaní prístupu na spoločný Európsky trh je však napriek tomu vysoko otázne.

V kampani sa angažovala najmä pravicovo-populistická Švajčiarska Ľudová Strana (SVP). Na druhej strane stála spolková vláda, ktorá sa snaží zachovať existujúce zmluvy s EÚ a vyhnúť sa eventuálnym obmedzeniam pri prístupe na spoločný európsky trh.

Vláda je pri argumentácii v jasnej výhode.

Protiimigračným argumentom, ako že nezamestnanosť stúpne na 50% je ťažké veriť, pretože aj v súčasnosti, pri plne voľnom pohybe osôb a po náraste nezamestnanosti spôsobenom koronavírom je táto stále ešte len niekde na úrovni 3,5%.

Ďalší obľúbený argument, totiž hroziace preľudnenie Švajčiarska, pri podrobnejšom preskúmaní tiež príliš neobstojí. Ročný rast obyvateľstva je síce na európske pomery slušných 0.68% a to je viac ako Francúzskych 0.33%, alebo Nemeckých -0.17%, ale zas je to menej ako Španielskych 0.73%, alebo Írskych 1.11%.

Vláda, na druhej strane, môže poukázať na fakty ako je ten, že až 60% zahraničného obchodu Švajčiarska, ktoré je vlastne ostrovom uprostred EÚ, sa realizuje práve s krajinami spoločenstva. Kým 52% exportov ide do jeho členských krajín, pri importoch toto číslo stúpa až na 70%. Akékoľvek narušenie obchodných vzťahov s EÚ by bolo pre Švajčiarsko vážnym problémom.

Pre spravodlivosť však treba dodať, že Európska Únia tu má tiež čo stratiť. Malé Švajčiarsko je jej tretí najvýznamnejší obchodný partner. Percentuálne síce ide len o 6.7 percent z celkového objemu zahraničného obchodu, ale pre porovnanie, celé veľké Rusko sa na ňom podieľa len 6.4 percentami.

Tak či onak, ľudová iniciatíva proti prisťahovalectvu v referende pohorela. 60.6% zúčastnených hlasovalo proti.

Tak ako na Slovensku, a vlastne všade inde, sa politická mapa Švajčiarska delí na sociálne liberálnu mestskú oblasť (za prisťahovalectvo, za práva homosexuálov, za boj proti klimatickej zmene atď.) a sociálne konzervatívny vidiek (zvrchovanosť, decentralizácia, priama demokracia). Kým v Ženeve je podiel cudzincov nad 40% a v Zürich sa každoročne koná miliónová street parade, v kantónoch vnútorného Švajčiarska sa hlasuje verejne zdvihnutím ruky, každú jar tam vyháňajú kravy na vysokohorské pasienky a na jeseň ich zas, ozdobené kvetmi, zháňajú späť.

Švajčiarskym špecifikom je však rozdelenie medzi fiškálne progresívne francúzsky a taliansky hovoriace kantóny (vyššie dane, silná sociálna sieť, vysoká minimálna mzda atď.) a fiškálne konzervatívne nemecky hovoriace Švajčiarsko (voľný trh, štíhle štátne inštitúcie, nízke dane).

Toto dvojité delenie spôsobuje, že okrem klasických progresívnych oblastí (Ženeva) a konzervatívnych oblastí (vnútorné Švajčiarsko, čiže kantóny okolo Vierwaldstätterského jazera) existujú aj oblasti ktoré zastupujú menej zvyčajné kvadranty politického spektra. Bohaté časti kantónu Zürich (tzv. Zlaté Pobrežie) sú napríklad silne sociálne liberálne ale pritom fiškálne konzervatívne. Výsledkom je napríklad podpora pre GLP, čo je pravicová obdoba strany zelených. Naopak, taliansky hovoriaci kantón Ticino je síce fiškálne naľavo, ale sociálne napravo. Pripomína to ten vtip o tom, ako za Apartheidu dostalo čierne obyvateľstvo prístup do nových povolaní, čím začalo tlačiť na mzdy bielych robotníkov a komunistická strana Južnej Afriky zvolala demonštráciu pod heslom "Bieli proletári všetkých krajín spojte sa!" Skrátka, niektorí občania Ticina by najradšej proti cudzincom, to jest najmä Talianom z Talianska, postavili krížom cez hory a jazerá trumpovský protiimigračný múr.

Táto zvláštna politická geografia nám umožňuje získať určitý obraz o tom, aké sily hrali úlohu pri hlasovaní o obmedzení voľného pohybu.

Na mape vidíme, že sociálne liberálne oblasti (Ženeva, Zürich) iniciatívu jednoznačne odmietli. Sociálne konzervatívne Švajčiarsko však zostalo rozdelené. Fiškálne konzervatívnym voličom záležalo na voľnom európskom trhu a tým pádom aspoň časť z nich hlasovala proti iniciatíve. Sociálno-konzervatívny a fiškálne-liberálny kvadrant zostal pri hlasovaní viac-menej osamotený.

Odmietnutie iniciatívy však otázku vzťahov s Európskou Úniou nerieši, naopak, opäť upriamuje pozornosť na problémy, ktoré sa kvôli iniciatíve dočasne dostali do úzadia.

Ide hlavne o novovyjednanú, ale nepodpísanú rámcovú zmluvu s EÚ ktorá už dva roky leží v šuplíku. Hneď po zverejnení výsledkov referenda Ursula von der Leyen oznámila, že teraz, keď Švajčiari rozhodli o pro-Európskom smerovaní svojej krajiny, očakáva promptné prijatie zmluvy.

Vnútropoliticky to však pre zmluvu nevyzerá príliš dobre.

A tu je opäť potrebné trochu kontextu.

Na rozdiel od Nórska, alebo Islandu nie je Švajčiarsko súčasťou Európskeho Hospodárskeho Priestoru. Hlasovanie o vstupe do EHS v roku 1994 bolo vlastne tým dôležitým rázcestím, na ktorom sa rozhodlo, že krajina nebude pokračovať v postupnej integrácii so zvyškom Európy, ale pôjde svojou vlastnou cestou.

Vzťahy s Európskou Úniou sú teda riešené systémom bilaterálnych medzinárodných zmlúv (takzvaná bilaterálna cesta). Tieto zmluvy umožňujú, sektor po sektore, prístup na spoločný trh, voľný pohyb osôb, spoluprácu v oblasti bezpečnosti, vzdelávania, ochrany životného prostredia a tak ďalej.

Technicky sú zmluvy riešené dvojakým spôsobom. Niektoré uznávajú rovnoprávnosť právnych systémov obidvoch zmluvných strán. Iné boli realizované doslovným prebratím Európskej legislatívy do Švajčiarskeho práva.

A tu už začína byť jasné kde leží problém: Európske právo sa vyvíja, kým zmluvy so Švajčiarskom zostávajú nemenné. Európska komisia má dojem, že sa tým narúša spravodlivá hospodárska súťaž. Riešením má byť už zmienená rámcová zmluva. Tá zaručuje, že zmeny v Európskom práve budú automaticky prebraté do Švajčiarskeho práva a ustanovuje procedúry na riešenie sporných otázok. Koncovou inštanciou by tu mal byť Súdny Dvor Európskej Únie.

Bez podpísanej rámcovej zmluvy odmieta zatiaľ Európska Únia podpisovať nové zmluvy so Švajčiarskom.

V lete roku 2019 nechala takto "kvôli nedostatočným pokrokom pri príprave rámcovej zmluvy" vypršať existujúcu zmluvu o rovnoprávnosti Európskych a Švajčiarskych búrz. Európski obchodníci s akciami tým stratili možnosť obchodovať Švajčiarske akcie na Švajčiarskej Burze a museli ich obchodovať na Európskych burzách. Zamýšľaným výsledkom bolo spôsobiť odliv transakcií zo Švajčiarskej Burzy a vyvinúť tak tlak no podpísanie rámcovej zmluvy.

Švajčiarska vláda ako odvetný krok zakázala obchodovanie Švajčiarskych akcií na Európskych burzách. Európske inštitúcie tým stratili možnosť obchodovať Švajčiarske akcie úplne. ING napríklad píše svojim klientom, že toho času nedokáže predať ich Švajčiarske akcie.

Výsledkom bol presun asi 30% transakcií so Švajčiarskymi akciami, ktoré boli dovtedy realizované v EÚ späť na Švajčiarsku burzu. Burza ohlásila, napriek zvyčajne slabšej, dovolenkovej sezóne, zvýšenie obratu o 20%.

Čo je na celej akcii zarážajúce je ani nie tak to, že nevyšla, nie každý politický manéver napokon vyjde, ale skôr očividné nepochopenie švajčiarskeho politického systému zo strany európskych úradníkov.

Žiadajú promptné to a promptné ono. Nechápu, že švajčiarska politika operuje v horizontoch desaťročí, nie jednotlivých rokov. Nechápu tiež, že švajčiarska vláda nemá voľné ruky. Ak príjme jasne nepopulárne opatrenie, to bude následne zrušené v referende. Členovia vlády tým úplne bezdôvodne prídu o politický kredit a celkovo narušia dôveru medzi vládou a občanmi, ktorá je jedným z centrálnych bodov švajčiarskeho politického systému.

Skutočným riešením pre Európsku Úniu by teda bolo pokúsiť získať si dôveru švajčiarskej verejnosti. Avšak v tomto ohľade bola celá akcia jedna veľká zbabraná katastrofa. Nielenže bolo vo Švajčiarsku konanie EÚ chápané ako vydieranie, ale akoby ani to nestačilo a bolo k tomu ešte potrebné pridať urážku, všetci si uvedomujú, že zmluva o burzovej ekvivalencii nebola ukončená preto, že by snáď Švajčiarsko neplnilo svoje zmluvné záväzky, ale preto, aby bol vyslaný varovný signál do Londýna, s ktorým sa vtedy viedli Brexitové rokovania.

Avšak aj odhliadnuc od urážok sa zdá, že rámcová zmluva sa stane obeťou tých istých politických procesov, ktoré viedli k odmietnutiu iniciatívy o obmedzení voľného pohybu.

Na jednej strane zmluvu odmieta ľavica, to jest Sociálna Demokracia a odborové zväzy. Ide tu najmä o platový dumping, to jest import lacnej európskej pracovnej sily do Švajčiarska. Švajčiarsky zväz odborových organizácií napríklad píše:

Aby sa zabránilo dumpingu, odbory presadili tzv. podporné opatrenia. Vo Švajčiarsku sa musia platiť švajčiarske platy. Podporné opatrenia sa ukázali ako účinné: Vďaka kontrolám sa u približne štvrtiny firiem podarilo odhaliť dumping. Týmto firmám boli udelené pokuty. Navyše boli prinútené pracovníkom spätne vyplatiť primerané platy. Rámcová zmluva [...] tento systém ohrozuje. Švajčiarsko by muselo prebrať európske pravidlá na ochranu platov a akceptovať Súdny dvor Európskej únie ako najvyššiu súdnu inštanciu. Súdny dvor EÚ už v minulosti prijal mnohé rozhodnutia proti podporným opatreniam v členských štátoch EÚ. Chápe sám seba ako motor spoločného európskeho trhu a považuje voľný prístup firiem ku trhu za dôležitejší ako je ochrana platov. Švajčiarsko by sa rýchlo dostalo pod tlak podstatne obmedziť ochranu platov. [...] Švajčiarsky zväz odborových organizácii odmieta súčasný výsledok rokovaní. Ak to bude potrebné, bude proti nemu bojovať prostredníctvom referenda.

Na druhej strane na zmluvu útočí celá sociálno-konzervatívna časť politického spektra: Automatické preberanie zmien v európskom práve je neakceptovateľné (princíp "o nás bez nás"), nehovoriac už o tom, že Súdny Dvor EÚ nie je žiadna nezávislá organizácia, ale inštitúcia jednej zo zmluvných strán.

Netreba ani hovoriť, že tá časť zmluvy, ktorá ustanovuje, že po piatich rokoch dostanú občania EÚ povolenie k pobytu, ktoré sa nebude dať zrušiť, ani ak budú na sociálnej podpore, sa u voličov Švajčiarskej Ľudovej Strany neteší vôbec žiadnej podpore.

Bezvýhradnými zástancami rámcovej zmluvy teda zostáva len sociálne-liberálny a fiškálne-konzervatívny segment spoločnosti. V praxi to znamená, že za zmluvu v jej terajšej podobe sa v parlamente stavia so svojimi ôsmimi percentami len GLP (zelená pravica).

Musíme sa teda ešte pripraviť na mnohé naťahovačky vedené v rytme tradičného švajčiarskeho spomaleného politického filmu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi (stĺpček šéfredaktorky)

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Za Kollára sa musia hanbiť všetci

Boris Kollár sa nikdy nemal stať predsedom parlamentu.

AUTORSKÁ STRANA

Teroristi sa rodia aj na štadiónoch (píše Michal Havran)

Fanúšikovské násilie má pôvod v pocite zasvätenia.


Už ste čítali?